Vedomie

vedomie
Google+0
Pinterest0

Fyzikálne vyšetrenie začíname posudzovaním stavu vedomia. Vedomie je prejavom aktivity centrálneho nervového systému. Poruchy vedomia sú dôsledkom jeho poškodenia. Rozlišujeme tieto stupne poruchy vedomia: somnolencia, sopor a kóma.

Somnolencia – pacient je spavý, má malú spontánnu aktivitu, zo spánku sa však dá prebudiť. Na otázku odpovedá, vykoná naše príkazy, ale s oneskorením a s určitým váhaním. Reflexy sú spravidla zachované.
Sopor – pacient je v hlbokom spánku, dá sa však ešte prebudiť bolestivými podnetmi, ale hneď do spánku znova upadne.
Kóma – je najťažší stupeň poruchy vedomia. V ľahkej kóme ešte reaguje obrannými pohybmi na bolestivé podnety, k vedomiu sa však nepreberie. V hlbokej kóme už nereaguje na žiadny podnet, neudrží stolicu a moč, vyhasínajú reflexy, dostavujú sa poruchy dýchania a cirkulácie.

Stavy ktoré vedú k poruche vedomia, sú spôsobené: 

  1. Hypoxiou, to je nedostatkom kyslíku v CNS spôsobenou poruchou krvného obehu v celom organizme alebo v mozgu;
  2. priamym poškodením mozgového tkaniva úrazom, nádorom, encefalitídou, alebo meningitídou;
  3. nahromadením splodín vlastnej látkovej výmeny čiže sekundárnej metabolickej encefalopatie, pri intoxikácii barbiturátmi, oxidom uhoľnatým.


Iná forma poruchy vedomia je: Obnubilácia. Prejavuje sa nenápadne  –  pacient je na prvý pohľad orientovaný a správa sa účelne. Koná však automaticky, neuvedomuje si to a na daný časový úsek si nepamätá. Ide o mrákotný stav, kedy má pacient zachovalú priestorovú orientáciu, ale nie je si svojho počínania vedomý. Napr. pri hypoglykémii.