Pozrel som si príspevok Mestskej Televízie Trnava, a nedalo mi to, aby som o tom nenapísal na svoj blog. Prvé z čoho som bol rozčarovaný, bola skutočnosť, že televízia si nedala námahu dať priestor aj zainteresovaným na druhej strane. Či už pracovníkom operačného strediska, alebo nedajbože aj tým záchranárom. Ale zato dostal priestor hovorca, ktorý mimochodom povedal pár slov, ktoré som už počul vo všetkých možných periodikách niekoľkokrát. Obsah tých slov bol takmer totožný, ak nie úplne totožný. Ale o tom nechcem písať. Bolo už u nás toho na tieto témy popísané viac než dosť, no mne nedá, aby som to nenapísal aj z pohľadu operátorov a záchranárov.

Keďže som z toho príspevku pochopil, či skôr nepochopil, len jedno: Našich rozmaznaných alebo chronických a často aj hypochondrických pacientov nemá kto voziť do nemocnice. Čistá tragédia. Opuchne mi koleno, alebo mám nebodaj teplotu a nemá sa o mna kto postarať? To je čo za republika? Zavolám 155 a namiesto toho, aby mi poslali záchranku, lebo ma pol roka pichá pri srdci, a oni sa vypytujú na nesúvisiace veci typu adresa, meno, a podobné hlúposti. Prídu záchranári a vypytujú sa zasa hlúposti, veď ja som im to predsa už povedal po telefóne. Môžem vás ubezpečiť, že žiadna položená otázka nie je zbytočná. O tom na čo nám je meno a adresa snáď nemusím písať. Na čo je operátorke vedieť čo sa stalo a odkedy je tento stav atď, slúži práve na to aby zhodnotila, či potrebujete urgentnú pomoc alebo nie. Ak si myslíte, že podať takéto informácie je zbytočné, tak môžete zavolať niekam inam, napríklad na linku dôvery, kamarátovi, milenke a posťažovať sa tam, kde majú čas počúvať to čo chcete hovoriť. Keď voláte 155 tak musíte hovoriť to, čo potrebujeme počuť my. Nespočetne krát som bol vo výjazde u človeka, ktorý sa cítil v ohrození života a namiesto toho aby sme ho vyšetrovali, sme pol hodinu počúvali monológ dotyčného ako umiera a nám to trvá hodinu kým sme došli. No musím povedať, že človek s infarktom alebo podobnými život ohrozujúcimi stavmi, nie je schopný opisovať prácu záchranárov, diery v systéme a pod. Ak vezmeme do úvahy nejaké okresné mesto s 30000 obyvateľmi, kde štandardne pracuje možno 10 obvodných lekárov, pohotovostná služba, a nejaké dve záchranky, pacient ktorý má vo štvrtok ráno teploty, v drvivej väčšine ide do práce aj vo štvrtok aj v piatok, a teploty začne riešiť v sobotu o pol noci, keď sa možnosti jeho liečby čo sa týka personálu, výrazne znížia. Nebol predsa čas ísť k lekárovi alebo ten jeho mal dovolenku čo je najčastejšia výhovorka, LSPP má až dva kilometre a tak zostáva už len záchranka. Keďže jedna rieši bezdomovca alebo opilca, druhá ide k štvordňovým teplotám. No a chudák ten čo dostal infarkt, nakoľko k nemu letí záchranka z druhého okresu. A zasa kolotoč kde ste boli toľko atď. No a práve preto, stavy ako je teplota, alebo koleno a iné stavy, zostávajú v systéme visieť ako odkladné stavy a preto na nich príde rad až po hodine. Ak pacient nechce čakať kľudne môže riešiť svoj stav tak, že proste ide do nemocnice sám.

Takýchto výjazdov je denne niekoľko, pacient je náš veľký pán, a tak sa snažíme všetkým vyhovieť. No nie vždy sa to dá. Všetci sa vedia len sťažovať na zdravotníctvo, ako nefunguje, aký arogantný je personál aká je neochota zo strany zdravotníkov. Natíska sa preto otázka: Kde sa môže sťažovať zdravotník, ak na neho v záchranke pľujú, poprípade na neho verbálne či neverbálne útočia? Prečo nemôže záchranár v kolónke indikovaný/neindikovaný výjazd zaškrtnúť v 9 z 10 prípadov neindikovaný a poisťovňa by si od dotyčného vymáhala 120 eur za zneužitie záchranky? Do kedy bude zdravotníctvo charita? Tiež si viem mesačne dať do odvodov 100 eur napríklad na právny systém. To potom budem môcť zneužívať súdy ako sa mi zachce, že mi sused hodil vajgel na trávu a podobné kraviny. Podám denne 20x na prešetrenie akejkolvek maličkosti veď si predsa platím odvody, nie? 

Privolanie sanitky from Mestská televízia Trnava on Vimeo.