Poruchy vedomia

pv
Google+0
Pinterest0

Vedomie je stav, v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu “ja”. je to jednak uvedomovanie si seba samého, jednak bdelosť – stav centrálnej nervovej sústavy, schopnej reagovať na podnety.

Vedomie – Jedna z troch základných životných funkcií, popri spontánnom dýchaní a krvnom obehu
Plné vedomie – Osoba je orientovaná miestom, časom, situáciou a sama sebou.
Bezvedomie – Predstavuje akútne ohrozenie života.

Vedomie môže byť narušené:

kvantitatívne:somnolencia, sopor, kóma,

kvalitatívne: postihnutý reaguje na vonkajšie podnety a prostredie neadekvátne

Prvá pomoc

Stabilizovaná poloha na boku. Znižuje riziko aspirácie žalúdočného obsahu. Po uložení postihnutého do stabilizovanej polohy na boku treba upraviť záklon hlavy (poloha sama osebe nezabráni upchatiu dýchacích ciest a tzv. zapadnutiu jazyka). Pri jej aplikácii treba dodržať nasledujúce zásady:

poloha má byť viac bočná ako tvárou a hrudníkom nadol, s ústami v polohe umožňujúcej výtok tekutín,

poloha má byť stabilná,
poloha nesmie spôsobiť ďalšie zranenie postihnutého,
treba zabrániť tlaku na hrudník, ktorý by ovplyvňoval dýchanie,
poloha nesmie brániť pri rýchlom a ľahkom otočení postihnutého naspäť na chrbát v prípade zastavenia dýchania aj s ohľadom na možné poranenie chrbtice,
poloha musí umožňovať priebežnú kontrolu dýchania.

poloha

Príčiny bezvedomia

Príčinu bezvedomia zisťovať až po zaistení dýchania a cirkulácie

Príčiny:

  • Primárne cerebrálne (mozog) – mozgovolebečné poranenia, ischemické a hemoragické CMP, subarachnoidálne krvácanie, zápaly, nádory, psychogénne neuroinfekcie
  • extracerebrálne - arytmia, šok, AIM, obehové alebo dychacie zlyhanie
  • endogenne toxické – uremická kóma, hepatálna kóma, hypoglikemická alebo diabetická kóma
  • exogenne toxické – CO, alkohol, hypnotiká, psychofarmaká, ťažké kovy…

 

Medzi teóriou a praxou nie je teoreticky žiaden rozdiel. Prakticky však áno. Jan L. A Van de Snepscheut

 

Pátranie po príčinách bezvedomia – vyšetrenie od hlavy po päty a to najmä:

zorničky (mióza <2mm, mydriáza >5mm, sú symetrické?, mióza na osvit?)

rany, porušenie skeletu (vrátane krvácania z uší, nosa)

pomočenie, odchod stolice, pohrýzenie jazyka (epilepsia)

preukaz diabetika alebo iná informácia

zápach z úst (po alkohole, acetone-hyperglykémia)

podozrivé predmety (lieky, ihly, striekačky, listy)

Kvalitatívne poruchy vedomia

Obnubilácia – je jedna z kvalitatívnych porúch vedomia. Prejavuje sa nenápadne  –  pacient je na prvý pohľad orientovaný a správa sa účelne. Koná však automaticky, neuvedomuje si to a na daný časový úsek si nepamätá.

Delírium – blúznenie, dezorientácia, halucinácie, nepriliehavé odpovede (s trasom – delirium tremens – akoholický abstinenčný syndróm)

Amencia – ľahšia porucha jednania, myslenia, nálady

Stupor – stav strnulosti

Kvantitatívne poruchy vedomia

Somnolencia – je prvý, najľahší stupeň kvantitatívnej poruchy (tzv. zastretého) vedomia. U jedinca klesá pozornosť a záujem o okolie, je spavý. Zo spánku sa dá prebudiť, na otázky odpovedá spomalene, ale správne.

Sopor – je je druhý stupeň kvantitatívnej poruchy (tzv. zastretého) vedomia, ťažší než somnolencia, ľahší než kóma. Pacient je v hlbokom spánku, z ktorého je ho možné prebudiť len na krátky čas intenzívnym podnetom (zväčša bolestivým). Priamy kontakt sa s ním nedá nadviazať, reaguje len otvorením očí, gestom, mimikou, krátkou nesúvislou slovnou reakciou.

Kóma – je tretí, najťažší stupeň kvantitatívne poruchy vedomia. Je to stav hlbokého bezvedomia. K najčastejším príčinám patrí úraz hlavy, krvácanie do mozgu, nervové infekcie, otravy, cukrovka, nízky obsah glukózy v krvi, pečeňové zlyhanie, obličkové a niektoré endokrinné choroby. Chorého nemožno prebrať, nereaguje ani na bolestivé dráždenie.