Vyšetrenie srdca

Najdôležitejšia diagnostická metóda pri vyšetrovaní srdca je anamnéza. To platí hlavne pre tie choroby, u ktorých je diagnóza postavená na subjektívnych príznakoch, v prípade negatívneho fyzikálneho nálezu. Srdce môžeme vyšetrovať viacerými spôsobmi. V dnešnej dobe sa preferuje predevšetkým ultrazvuk alebo echokardiografia.
Činnosť srdca môžeme vyšetrovať niekoľkými spôsobmi a to pohľadom, poklepom, pohmatom a posluchom.

Pohľad

Pohľadom môžeme vyšetriť:

  • tvar hrudníku (kyfoskolióza-corpulmonale),
  • pooperačné jazvy,
  • viditeľný úder hrotu (u hypertrofie a dilatácie LK- pri hypertenzii, ICHS, aneuryzme prednej steny po infarkte myokardu, aortálnej vade, mitrálnej insuficiencie),
  • systolické vťahovanie medzirebria u adhezivnej perikarditíde

Pohľadom zistíme extrakardiálne príznaky:

  • dušnosť,
  • cyanóza,
  • vzhľad- facies mitralis (tmavo červené škvrny v tvári v kombinácii s akrálnou cyanózou),
  • obličaj farby bielej kávy – subakútna endokarditída,
  • arcussenilislipoidescorneae (šedavý lem okolo dúhovky) je prejavom hyperlipoproteinémie,
  • xantelazmata (tuk v oblasti horných a dolných viečok) – riziko ICHS,
  • zvýšená náplň krčných žíl, hepatomegália a opuchy dolných končatín tj. trias pravostranného srdcového zlyhania,
  • paličkovité prsty, nechty tvaru hodinového sklíčka – cyanotické vrodené srdcové vady,
  • trieskové hemorágie – sú v nechtových lôžkach u infekčnej endokarditídy,
  • Oslerove uzly (nebolestivé červené uzlíky lokalizované na bruškoch prstov či na dlaniach) – prejavy infekčných embolov,
  • Arachnodaktylia (dlhé, tenké prsty) – u Marfanovom syndrome.

Poklop

Je úplne orientačný pre určenie veľkosti srdca (lepšie je urobiť rentgen srdca + pľúc, echokardiografiu). Určenie ľavej srdcovej hranice – nemala by prekročiť medioklavikulárnu čiaru.

Pohmat

Pokiaľ nie je skrytý za rebrom, hmatáme ho ukazovákom vo 4. alebo 5. medzirebrí vnútrne od mediklavikulárnej čiary.

Patologicky:

  • Pri dilatácii LK je úder srdcového hrotu posunutý doľava a dole.
  • Pri hypertrofii LK je úder srdcového hrotu zdvihavý.
  • Pri dilatácii a hypertrofii PK je srdcový hrot posunutý doľava a súčasne sa objavuje systolické zdvihanie sterna a pulzácie v epigastriu (pretože hypertrofická PK prilieha na prednú stenu).
  • Pri rozsiahlej aneurysme alebo dyskinezii prednej steny LK môžeme hmatať pozdĺž ľavej srdcovej hranice systolickú pulzáciu.

Palpačným korelátom šelestov sú víry (tzv. turbulencie). Palpujeme:

  • diastolický vír v oblasti hrotu pri mitrálnej stenóze,
  • systolický vír nad aortou propagujícej sa do karotíd pri aortálnej stenóze,
  • systolický vír pozdĺž ľavého okraja sterna u defektu septa komôr.

Posluch

Zvuky, ktoré vznikajú samovoľne pri prúdení vzduchu alebo tekutiny preformovanými cestami kardiopulmonálneho systému, majú nízku intenzitu a nízky kmitočet (od 50 do 300 Hz). V uchu sa šíria auskultované zvuky predevšetkým kostným vedením, takže ich percepcia zostáva zachovaná i vo vyššom veku.

Auskultácia srdca

Auskultačná metóda má zásadný význam vo vyšetrovaní srdca. Za normálnych okolností sú pri auskultácii srdca počuteľné iba dve fyziologické srdcové ozvy. Prvá ozva je na začiatku systoly a druhá je na začiatku diastoly. Pri hlbokom dýchaní dochádza na vrchole inspíria k ľahkému rozštepu druhej ozvy.
Zvuky, ktoré auskultujeme v oblasti srdca, delíme podľa pôvodu na srdcové (vznikajú v srdci) a mimosrdcové (vznikajú v perikarde a vo veľkých cievách). Srdcové zvuky delíme na ozvy (krátke zvuky okolo 0,1 s) a šelesty (trvajú dlhšie ako 0,1 s).

ausk

Auskultačné miesta na hrudníku (obr):
1. posluchové miesto aortálnej chlopne – II. medzirebrie vpravo od sterna,
2. posluchové miesto pulmonálnej chlopne – II. medzirebrie vľavo od sterna
3. posluchové miesto trikuspidálnej chlopne – IV. – V. medzirebrie vľavo od sterna
4. posluchové miesto mitrálnej chlopne – priesečník IV. – V. medzirebrie a medioklavikulárnej čiary, oblasť hrotu.

Prvá ozva je najlepšie počuteľná nad srdcovými komorami. V oblasti mitrálnej alebo trikuspidálnej chlopne.
Druhá ozva je najlepšie počuteľná v oblasti aortálnej a pulmonálnej chlopne.