Špecifiká urgentnej medicíny

Špecifiká urgentnej medicíny

[signoff icon="icon-quote-circled"]„Špecialista je tým lepší, čím viac do hĺbky pozná svoj výsek medicínskej aktivity. Je to odborník, ktorý vie stále viac a viac o menej a menej chorobách, až nakoniec vie všetko o ničom” – túto definíciu z rodu Murphyho zákonov obrátil vznik odboru urgentnej medicíny naruby[/signoff]
  • Hlavný rozdiel je vo filozofii postupu od príchodu k postihnutému človeku v núdzi (či už je jeho núdzový stav objektívny, alebo vysoko subjektívny, niekedy až za hranicou zneužitia), cez odber anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, nefarmakologickú a farmakologickú liečbu, osvetu k pacientovi a príbuzným, rozhodnutie o pokračovaní v liečbe cestou do optimálneho zdravotníckeho zariadenia alebo o ponechaní v domácom prostredí, až po odovzdanie kolegovi s efektívnym referovaním o priebehu.
  • Filozofia rozdielneho prístupu spočíva v cielenej anamnéze tak, aby sa nezabudlo na nič dôležité, ale zároveň sa vynechali fakty nedôležité v časovej tiesni.

[alert variation="alert-info"]Špecifické faktory, ktoré priamo ovplyvňujú konečný výsledok práce v neodkladnej prednemocničnej zdravotnej starostlivosti: [/alert]

  • časová tieseň, stresová situácia, obmedzený prístup k informáciam, nespolupráca pacienta či príbuzných, vlastné vedomosti a skúsenosti
  • základné vyšetrovacie postupy a pomôcky (fyzikálne vyšetrenie, fonendoskop, diagnostická lampa), t.j. celkovo obmedzené prístrojové vybavenie
[alert variation="alert-info"]Pri určovaní diagnózy stanovujeme:[/alert]

a) kauzálnu a symptomatickú diagnózu

b) diagnózu sekundárneho poškodenia (inzultu) a možných komplikácií (riziko iniciácie, šírenia a postihnutie iných orgánov (dysfunkcia pľúc, myokardu, mozgu)

c) diagnózu komorbidity (polymorbidity)

[alert variation="alert-error"]Najčastejšou chybou v diagnostickom procese, je podcenenie závažnosti stavu a pokročilosti vývoja chorobných alebo úrazových zmien ![/alert]
  • správne stanovenie diagnózy rozhoduje o zahájení (nezahájení) správnej liečby a smerovaní pacienta
  • rýchle stanovenie diagnózy významným spôsobom zlepšuje prognózu a rozhoduje o prežití pacienta
  • k stanoveniu správnej diagnózy sú potrebné informácie o vzniku postihnutia zdravia (okolnosti, čas), aktuálnych ťažkostiach, príznakoch, mechanizme úrazu, predchorobí
  • dôkladná a dobrá anamnéza = 70 – 90 % správnej diagnózy
PEEP

PEEP

Pozitívny endexspiračný tlak (Positive end-exspiratory pressure, PEEP)

 

Popis: Pozitivny pretlak na konci výdychu (PEEP) nedovolí pokles tlaku v dýchacích cestách k nulovej hodnote, bráni kolapsu alveol a predlžuje tak expoziciu dýchacej zmesi v alveolach. PEEP nie je samostatným zpôsobom umelého dýchania, len sa spojuje s určitými ventilačnými režimami alebo so spontánnym dýchaním (CPAP).

Indikácia: PEEP sa používa k zlepšeniu oxygenácie u difúznych pľúcnych lézií a k vytlačeniu tekutiny z intersticia u pľúcneho edému, hlavne u

  • syndrómu dychovej tiesne dospelých (ARDS)
  • syndrómu dychovej tiesne novorodencov (IRDS)
  • ľavostrannej srdcovej nedostatočnosti
  • intersticiálnej pneumónie.

 

PEEP sa obvykle nezaraďuje u pacientov, ktorí sú dostatočne oxygenovaní pomocou FiO2 pod 0,5.

Výhody: Dýchanie so zaradeným PEEPom

  • prevzdušňuje aj atelektatické úseky pľúc
  • zväčšuje funkčnú reziduálnu kapacitu pľúc
  • favorizuje parciálny tlak kyslíku (paO2).

 

Komplikácie: Barotrauma (intersticiálny emfyzém, pneumomediastinum, subkutánny emfyzém, pneumothorax): Zvýšením priemerných i maximálnych tlakov v dýchacích cestách ( na 50cmH20) narastá riziko barotraumy. Porucha hemodynamiky: Zhoršenie žilového návratu vedie k zmenšeniu srdcového výdaja.

Obmedzenie: Z uvedených dôvodov zaradenie PEEP nie je vhodné u pacientov

  • s emfyzémom
  • s bronchiálnou astmou
  • s intrakraniálnou hypertenziou
  • so zníženou renálnou perfúziou
  • s prekrvením pečene
  • s hypovolémiou a hypotenziou.

 

Počiatočné nastavenie: Obvyklá počiatočná hodnota PEEP je 2,5-5cmH20. Po zavedení PEEP sa kontrolujú hemodynamické parametre (nepretržite 15min. a opäť po 45 minútach).

Zaistenie dýchacích ciest

Zaistenie dýchacích ciest

Zaistenie priechodnosti dýchacích ciest  v  podmienkach prednemocničnej starostlivosti je u   pacientov v kritickom a život ohrozujúcom stave jednou zo základných neodkladných liečebných zásahov. Správna indikácia a rozhodnutie o zvolenom postupe zaistenia priechodnosti DC majú pre pacienta často rozhodujúci význam. U pacientov s polytraumou, ktorí nie sú na mieste intubovaní a umelo ventilovaní je úmrtnosť vyššia o 20 – 30%. Čítaj viac →