EKG

ekg
Google+0
Pinterest0

Elektrokardiograf je operačný zosilňovač, ktorý zapisuje elektrickú aktivitu srdca. Elektrokardiografy bývajú jednostopové alebo viacstopové. Elektrokardiogram sa zaznamenáva pri posune EKG papiera rýchlosťou 25 mm/s. Pred každým záznamom sa musí zaradiť „kontrolný impulz“, ktorého výška 1 mV musí zodpovedať vo všetkých zvodoch výške 10 mm. U EKG hodnotíme najskôr rytmus, potom akciu srdca, frekvenciu a nakoniec hodnotíme jednotlivé vlny a kmity. Až potom je vhodné opatrne uvažovať o nejakej diagnóze.

Srdcový sval obsahuje bunky, ktoré vyvolávajú podnety na jeho sťahovanie. Tieto bunky vedú vzruchy do všetkých častí srdca, kde podráždením jednotlivých buniek dôjde k zmene elektrického napätia v bunke, vznikajú elektrické prúdy, ktoré sa šíria všetkými smermi.

Ľudské telo je dobrý elektrický vodič, takže tieto elektrické prúdy sú vedené až na povrch tela, kde ich elektródy zvodov EKG zachytia, zosilia a EKG prístroj ich zaznamená. Správny popis EKG krivky je dôležitý a má spolu s anamnézou a klinickým obrazom rozhodujúci význam pre stanovenie diagnózy.

EKG_Complex_en.svg 608px-SinusRhythmLabels.svg

Vlna P – depolarizácia predsiení, trvanie cca 80 ms
PR segment – izoelektrická čiara medzi vlnou P a QRS – spomalenie v AV uzle – 50-120ms
PR interval – vlna P + PR segment – prevod zvodu z predsiení na komory – 120-220 ms
Q – prvá negatívna výchylka QRS komplexu
R – prvá pozitívna výchylka QRS
S – druhá negatívna výchylka QRS
QRS – deploraizácia komôr 80-120 ms
ST – segment – izoeektrická čiara medzi koncom QRS a T vlnou. komory sú depolarizované
T vlna – repolarizácia komôr. Mala by mať vždy rovnaký smer ako maximálna výchylka QRS v danom zvode
QT interval – od začiatku QRS komplexu po koniec T vlny.

absolútna refraktérna perióda je od začiatku QRS do polovice T vlny – vtedy myokard nereaguje na žiadne elektrické stimuly
relatívna refraktérna perióda – druhá polovica T vlny – elektrický stimul v tejto fáze môže zapríčiniť fibriláciu komôr.

Prvá deformácia, ktorá reprezentuje úder srdca je malá vzostupná vlna, nazývaná ako vlna P. Indikuje depolarizáciu predsiení. Inicializačná časť P vlny je do značnej miery odrazom depolarizácie pravej predsiene, jej terminálna čast je odrazom depolarizácie ľavej predsiene. Kontrakcia predsiení začína zlomok sekundy po začiatku vlny P.
Ide o interval, ktorý meriame od začiatku vlny P k začiatku komorového komplexu (kmitov Q nebo R). Tento interval predstavuje dobu, za ktorú vzruch prebehne od sínusového uzla prevodovou sústavou až k myokardu komôr (do komorovej svaloviny). Interval PQ je normálne izoelektrický. Normálne trvanie PQ (PR) intervalu je 0,12 – 0,20 s. Trvanie PQ intervalu sa mení nepriamo úmerne s frekvenciou, tzn. že pri tachykardii sa PQ interval skracuje a pri bradykardii sa PQ interval predlžuje. U trénovaných športovcov s bradykardiou môže byť PQ nad 0,20 s, a nie je to patologické. známku.
Podkladom QRS komplexu je depolarizácia komôr. Depolarizácia je postupná, najprv sa depolarizuje septum z vetvy ľavého Tawarovho ramienka, potom sú súčasne aktivované subendokardiálne vrstvy oboch komôr a odtiaľ sa šíria podráždenia naprieč myokardom k epikardu. QRS komplex sa skladá z 3 kmitov – Q, R a S.
Je to prvý negatívny kmit komorového komplexu, ktorý vždy predchádza kmitu R. Vyjadruje depolarizáciu septa a papilárnych svalov.
Je vždy pozitívny. Ak je v komorovom komplexe viacej pozitívnych kmitov, označujú sa ďalšie s apostrofom R´, R´´. V hrudných zvodoch sa kmit R smerom do ľavého prekordia postupne zvyšuje (od V1 po V5). Vo V6 je veľkost R kmitu často už mierne menšia ako vo V5, ale môže byť rovnaká, alebo aj mierne vyššia.
Je to negatívny kmit (pod izoelektrickou líniou), ktorý nasleduje po kmite R. Oproti kmitu R sa veľkosť kmitu S znižuje od V1 k V5-6. Vo zvodoch V5-6 normálne nemusí byť S alebo je jen malé s. Hlboké S vo V5-6 sa nachádza pri rotácii srdca v smere hodinových ručičiek a pri ľavom prednom hemibloku. Široké S je pri blokáde pravého Tawarovho ramienka).
Je to izoelektrický interval medzi koncom QRS komplexu a začiatkom vlny T. Podstatou ST je repolarizácia komôr.
Podobne ako úsek ST je vlna T výrazom repolarizácie komôr. Normálne je vlna T ľahko asymetrická (s pozvoľným vzostupným a príkrym zostupným ramenom), vo všetkých zvodoch je pozitívna (okrem aVR, kde vždy je negatívna). Negatívna môže byť T normálne len vo zvode III a V1. Vlna T trvá normálne 0,2s a jej výška je 2-8 mm.
Je viditeľná len na niektorých EKG. Najlepšie sa nachádza vo zvodoch II, aVL, V2-4, Normálne je vlna U plocho pozitívna, vždy menšia ako vlna T a často nepresahuje výšku 0,5 – 1 mm.
Predstavuje elektrickú systolu. Začína kmitom Q (alebo R, ak nie je Q prítomná) a končí koncom vlny T.

 

POPIS EKG

Na EKG krivke popisujeme:

rytmus, akciu, frekvenciu, analýza jednotlivých vĺn a kmitov

RYTMUS

Prehľad srdcových rytmov

1.    Sínusový rytmus – základný rytmus zdravého srdca, charakterizovaný nájdením vlny P, ktorá v pravidelných intervaloch predchádza komplexu QRS. Je najčastejším srdcovým rytmom. Vzruchy vznikajú v SA uzle normálne s frekvenciou 60-90/min.

sinus

2.    Junkčný (nodálny) rytmus – vzruchy vznikajú v oblasti AV junkcie.

Podľa frekvencie je tzv.
-pasívny junkčný rytmus – 40-60/min.
-aktívny junkčný rytmus – nad 60/min.

Podľa tvaru a lokalizácie vlny P sa rozdeľuje junkčný rytmus na:
a) horný nodálny rytmus (rytmus koronárneho sinusu) – ide o ektopický predsieňový rytmus, ktorý vzniká v automatických bunkách vodivej drahy spojujúci SA uzol s AV uzlom v mieste vyústenia koronárnych žíl do pravej predsiene. Vlny P sú vo zvode II, III, aVF a vo V5,6 negatívne a predchádzajú vždy komorový komplex. Interval PQ je zkrátený alebo normálny.

Junc

b) stredný nodálny rytmus – vlna P je ukrytá v komorovom komplexe, a preto sa nedá na EKG krivke rozpoznať. Na rozdiel od fibrilácie predsiení je tu akcia pravidelná.

c) dolný nodálny rytmus – činnosť srdca je riadená terciárnym pacemakerem z komôr o frekvencii 30-40/min.

28_accelerated_junctional_rhythm

3.     Idioventrikulárny rytmus – činnosť srdca je riadená terciárnym pacemakerom z komôr frekvenciou 30-40/min.

4.     Fibrilácia predsiení – po sínusovom rytme najčastejší nález na EKG je fibrilácia predsiení, kedy vzruchy
vznikajú kdekoľvek v predsieni, a sú tiež nepravidelne prevádzané na komory. Frekvencia
vzruchov vznikajúcich v predsieňach je až 600/min., ale AV uzol chráni komory pred vyčerpaním
a pôsobí ako fyziologický blok, a preto frekvencia komôr je často normálna (60-90/min.).

    Typické pre fibriláciu predsiení je neprítomnosť vlny P, nepravidelná akcia srdca a prítomnosť
fibrilačných vĺn. Pri úplne nepravidelnej akcii je vždy potrebné rozmýšľať ako prvé na fibriláciu predsiení.

5.     Flutter predsiení – je častejším nálezom ako junkčný rytmus, akcia je často pravidelná a je nález pravidelných jasných flutterových predsieňových vĺn

AKCIA SRDCA

Pravidelná – QRS komplexy sú neustále v rovnakej vzdialenosti od seba. Vyskytuje sa u sínusového rytmu.
Nepravidelná – QRS komplexy sú od seba rôzne vzdialené. Pokiaľ je vzdialenosť jednotlivých komorových komplexov neustále rôzna, potom sa najčastejšie jedná o fibriláciu predsiení. Ak je väčšinou vzdialenosť rovnaká, a len občas je vzdialenosť medzi komorovými komplexmi iná, potom je to spôsobené najčastejšie prítomnými extrasystolami, buď supraventrikulárnymi alebo komorovými.

FREKVENCIA

Normálna frekvencia je 60-90/min.
Tachykardia je nad 90/min.
Bradykardia je pod 60/min.

Zpôsoby výpočtu frekvencie (za minútu):

A) EKG pravítkom

B) Spočítame počet R kmitov (QRS komplexov)
-v oblasti 7,5 cm záznamu (= 3 sekundy) a násobíme 20
-v oblasti 12,5 cm záznamu (= 5 sekund) a násobíme 12

C) Frekvencia = 150 : 1x RR vzdialenosť v cm
= 300 : 2x RR vzdialenosť v cm

ANALÝZA KMITOV A VĹN
Vlna P
Je prejavom depolarizácie predsiení. Je to obvykle pozitívna guľovitá vlna, ktorej výška je maximálne 2,5 mm (0,25 mV) a netrvá dlhšie ako 0,10 s. Normálne môže byť, a pomerne často je, vo zvode III a V1 negatívna (vo zvode aVR je vždy negatívna). Vo zvode V1 je často vlna P bifázická (+-). Najlepšie sa identifikuje vo zvodoch II a V1. Jej nález, pokiaľ je vo všetkých zvodoch pozitívny (mimo event. III, V1) a nasleduje po nej v pravidelných intervaloch QRS komplex, svedčí o sínusovom rytme. Negatívna vlna P vo zvodoch II, III, aVF alebo hrudných značí junkčný rytmus.

Vlna P chýba u:

-fibrilácie predsiení

-flutteru predsiení

-SA bloku, komorovej a supraventrikulárnej tachykardie

-fibrilácie a flutteru komôr

-stredného junkčného (nodálneho) rytmu

Interval PQ (PR)
Ide o interval, ktorý meriame od začiatku vlny P k začiatku komorového komplexu (kmitov Q alebo R). Tento interval predstavuje dobu, za kterú vzruch prebehne od sínusového uzla prevodovou sústavou až k myokardu komôr (do komorovej svaloviny). Interval PQ je normálne izoelekrický. Normálne trvanie PQ (PR) intervalu je 0,12 – 0,20 s. Trvanie PQ intervalu sa mení nepriamo úmerne s frekvenciou, tzn. že pri tachykardii sa PQ interval skracuje -pri bradykardii sa PQ interval predlžuje U trénovaných športovcov s bradykardiou môže byť PQ nad 0,20 s, a pri tom by sa nejednalo o patologickú známku. Každé predĺženie PQ označujeme ako AV blok 1. stupňa. Postupne se predlžujúci PQ je v AV bloku 2. stupňa (Mobitz I).

Príčiny predĺženého PQ (nad 0,20 s):

-liečba digitalisom (napr. Digoxin), betablokátory apod.

-reumatická myokarditída

-vagotonia (zvýšený tonus parasympatiku)

Príčiny skráteného PQ (pod 0,12 s):

-syndróm preexcitácie (WPW a CLC syndróm) -sínusová tachykardia

-junkčný rytmus (súčastne je zmenená vlna P)

-fyziologicky u detí