Pľúcna embólia

Zdrojom krvnej zrazeniny je najčastejšie trombóza (upchatie cievy krvnou zrazeninou) panvových žíl alebo hlbokých žíl dolných končatín. Rizikovými faktormi vzniku žilovej trombózy je poškodenie cievnej steny úrazom alebo zápalom v okolí, poruchy krvnej zrážanlivosti (vrodené alebo získané), ale aj zníženie rýchlosti toku krvi v dolných končatinách (najčastejšie sa to stáva počas tehotenstva, pri zlýhaní srdca , pri znehybnení končatiny sádrou, po operáciách, pri dlhom cestovaní alebo aj pri dlhodobom ležaní na lôžku). Menej často dochádza k embólii tukových čiastočiek (po závažných zlomeninách, pri ortopedických operáciách), vzduchu (pri operáciách alebo úrazoch krku, zavádzaní žilových katétrov do krčných žíl) alebo cudzích telies (časti kanýl pri zložitých vyšetreniach ciev a pod.). pri embolizácii nádorových hmôt vznikajú pľúcne metastázy. Pri rizikových situáciách (po operáciách, sadrových fixáciách dolnej končatiny atď.) je potrebné čo najskôr a čo najviac chodiť. Ak to nie je možné, doporučuje sa aspoň aktívne hýbať nohami, najúčinnejšie sú pohyby v členku smerom hore a dole. V lietadle, počas dlhých zaoceánskych letov je potrebné dodržiavať pitný režim, pravidelne sa poprechádzať po palube lietadla a počas sedenia cvičiť s členkom hore a dole. Rizikovým faktorom pre vznik žilovej trombózy je aj nadváha a obezita. Rizikom pre vznik pľúcnej embólie je žilová trombóza, ktorá najčastejšie vzniká v žilách dolných končatín pri obmedzení pohybu (sadra, po operáciách, pri dlhom sedení), ale ku spomaleniu toku krvi v dolných končatinách prispieva aj tehotenstvo. Trombóza vzniká ľahšie, ak u človeka došlo k poruche zrážanlivosti krvi (môže byť vrodená alebo získaná). Nádorové ochorenia sú tiež rizikovým faktorom pre vznik žilovej trombózy a pľúcnej embólie, niekedy je to dokonca prvý príznak nádorového ochorenia.

Závažnosť a klinický obraz pľúcnej embólie je závislí na jej rozsahu : – masívna pľúcna embólia – vzniká pri upchatí viac ako polovice pľúcneho cievneho riečišťa, následkom čoho dochádza k okamžitému zlýhaniu srdca. Prejavuje sa náhlou ťažkou kľudovou dušnosťou a silnými bolesťami v hrudníku. V najťažších prípadoch zapríčiňuje okamžitú smrť. – submasívna pľúcna embólia (stredne veľká embólia) – vzniká pri upchatí menšej pľúcnej tepny a zapríčiňuje dušnosť, bolesti v hrudníku (v okolí vzniknutej embólie) a môže byť sprevádzaná vykašliavaním krvi. Pľúcne tkanivo, ktoré je nedostatočne prekrvené sa môže infikovať a následne vzniká zápal pľúc. – sukcesívna pľúcna embólia – vzniká opakovanými embóliami drobných krvných zrazenín, čo sa prejaví postupnou a nenápadnou dušnosťou, zvýšenou únavou a opuchnutiami dolných končatín.

Pri pľúcnej embólii je nutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc a je nutná hospitalizácia. Pred príchodom rýchlej záchrannej služby je potrebné zachovať si kľud a rozvahu. Pri zástave srdca je nutné okamžite zahájiť nepriamu masáž srdca a dýchanie z úst do úst.