Intubácia

Intubácia znamená v medicíne vloženie tuby do externého alebo interného otvoru tela. I keď termín môže referovať na endoskopické procedúry, najčastejšie značí tracheálnu (priedušnicovú) intubáciu (trachea = anglicky priedušnica). Tracheálna intubácia je vloženie tuby do priedušnice. Najčastejšia tracheálna intubácia je orotracheálna intubácia, kde endotracheálna tuba je vedená cez ústa a hrtan do priedušnice. Ďalšia možnosť je nazotracheálna intubácia, kde je tuba vedená cez nos.

Existuje niekoľko techník. Tracheálna intubácia môže byť realizovaná priamou laryngoskopiou (konvenčná technika), pri ktorej je použitýlaryngoskop na zisk pohľadu na hlasivkovú štrbinu. Potom je vložená tuba pod priamym pohľadom. Táto technika obvykle môže byť použitá, len ak je pacient komatózny (v bezvedomí), pod celkovou anestéziou alebo dostal lokálnu (miestnu) anestéziu do štruktúr horných dýchacích ciest (napríklad použitím lokálneho anestetika ako je lidokain).

Rýchla sekvenčná indukcia (RSI) je variácia štandardnej techniky pre pacientov v anestézii. Realizuje sa ak je nutný priamy rozhodujúci manažment dýchacích ciest cez intubáciu a zvlášť ak je risk aspirácie. Pri RSI sa normálne užíva krátkodobé sedatívum ako etomidate, propofol, thiopental alebo midazolam, nasledované zakrátko paralytikom ako sukcinylcholín alebo rocuronium.

Ďalšou alternatívou je intubácia bdelého pacienta, keď sa použije lokálna anestézia pomocou flexibilného endoskopu alebo inými prostriedkami (napríklad použitím GlideScope video laryngoskopu). Táto technika je preferovaná, ak sa predpokladajú problémy, pretože umožňuje pacientovi spontánne dýchať cez procedúru a tým zaistiť ventiláciu a okysličovanie i v prípade nepodarenej intubácie.