Základné zásady urgentnej prednemocničnej starostlivosti

Urgentná-neodkladná prednemocničná starostlivosť (urgentná medicína je nadstavbový špecializačný odbor) sa odlišuje od ambulantnej a nemocničnej starostlivosti, ktoré z nej robia nielen samostatný medicínsky odbor, ale vyžadujú aj filozoficky iný prístup od zdravotníckych pracovníkov. Keďže každý občan je povinný poskytnúť pomoc podľa svojho vzdelania, nie je prednemocničná starostlivosť rezervovaná len pre pracovníkov záchranných služieb. Lekári prvého kontaktu sú v nevýhode, lebo svedomie im nedovolí nepomôcť, ale ich vedomosti v urgentnej oblasti nie sú vždy aktuálne a zručnosti dostatočné. Účinná pomoc však nie je veda. Predpokladám, že mnohí privítajú v nasledujúcich číslach časopisu stručné diagnostické, ošetrovateľské a liečebné postupy pre situácie s ktorými sa nestretávajú často, ale ak áno, tak nie je čas na dlhé hľadanie v textove rozsiahlych učebniciach.

zistiť situáciu, zvážiť bezpečnosť posádky, aktivovať IZS ak je potrebné; zistiť anamnézu od postihnutého, príbuzných, svedkov: čo, kedy, kde, ako a prečo sa stalo; vykonať prvotné vyšetrenie (vedomie, dýchanie, krvný obeh, krvácanie)
vyriešiť problémy z prvotného vyšetrenia (uvoľniť DC, obnoviť dýchanie, KPR, zastaviť krvácanie); vykonať druhotné vyšetrenie: anamnéza CHLAPE vyšetrenie od hlavy k pätám (vrátane merania vitálnych funkcií, glykémie, EKG, neurologického vyšetrenia)
stanoviť priority ošetrenia viacnásobných poranení u jedného, alebo viacerých postihnutých; pri viacerých poraneniach je vždy jedno najdôležitejšie – prioritné ošetrenie podľa poradia: apnoe, zastavenie krvného obehu, krvácanie, bezvedomie, šokové stavy a potom všetko ostatné

ošetrovanie a liečba súbežne s diagnostikou: vyslobodenie (ak je potrebné); polohovanie; farmakologická liečba po zaistení vstupu; znehybnenie zlomenín až po analgézii; intubácia po anestézii; chladiť popáleniny, ošetriť rany

hýbať s postihnutým (vyslobodzovanie) bez imobilizácie len v nevyhnutnom prípade ohrozenia života (nedýcha, vonkajšie nebezpečie, nemožný prístup); kontrola vitálnych funkcií – zmeny po ošetrení, polohovaní, liečbe, nie okamžite; myslieť o jeden krok vopred
pri pochybnostiach o diagnóze postupovať ako pri horšej alternatíve (prehnanou liečbou neublížime toľko ako nedostatočnou liečbou), ani nadmerná liečba nie je vhodná; komunikácia s postihnutým: kto som, čo som zistil, čo idem robiť, ako budem liečiť, kam budem smerovať, čo ho tam čaká
aj pacient je človek: nebudeme ho kopať, prekračovať, dotýkať sa boľavých miest, nešetrne prekladať a polohovať, ťahať za vlasy, zbytočne obnažovať, vystavovať slnku, dažďu, vode, blatu
prioritné výkony: vonkajšie krvácanie: okamžite tlak v rane a do aplikácie tlakového obväzu nepovoliť tlak a neopustiť pacienta; protišokové opatrenia 5T nie sú len pre prvú pomoc laikmi: psychické upokojenie, použitie termofólie, analgézia, tekutiny i.v., protišoková poloha
podozrenie na poškodenie chrbtice: stabilizácia dvomi rukami, golier aplikovať dvomi záchranármi, prilbu snímať dvomi záchranármi, stabilizáciu do fixácie neprerušiť, polohovanie má liečebný efekt: sediaca poloha pri kardiálnych a respiračných ťažkostiach, stabilizovaná na boku pri neúrazovom bezvedomí, protišoková pri strate objemu, úľavová pri úrazoch a ochoreniach v brušnej dutine, podloženie pravého boku u tehotných
odovzdanie postihnutého podľa schémy MIST – mechanism, injuries, signs, therapy mechanizmus úrazu, skutočné alebo predpokladané poranenia, vedúce príznaky, podaná liečba