Kedy volať 112 a kedy 155

Haló, pomôžte!

Život dnes zachraňujú posádky Záchrannej zdravotnej služby, ale aj hasiči. Pôsobia na rôznych miestach, no často sa pri zásahu stretávajú. Napríklad pri ťažkej autohavárii. Kedy volať Záchrannú zdravotnú službu a kedy hasičov? Ľudia v prvom šoku často ani nevedia, aké telefónne číslo si zvoliť. Vtedy je najlepšie siahnuť po osvedčenej stodvanástke.

“Na linke 155 preberajú telefonáty len zdravotníci,” vysvetľuje Viliam Dobiáš, lekár záchrannej služby Life Star Emergency. “Na stodvanástke sú okrem zdravotníkov aj hasič a pracovník civilnej ochrany. Linky 112 a 155 sídlia v každom kraji v spoločnej miestnosti. Samozrejmosťou je priame spojenie s operátorom polície na linke 158.” “Dnes je na Slovensku 264 staníc záchrannej zdravotnej služby, z toho 120 rýchlej lekárskej pomoci s lekárom a 144 rýchlej zdravotnej pomoci, teda bez lekára”, vymenúva MUDr. Marcel Sedlačko, konateľ Emergency Medical Service.

Záchranná zdravotná služba teda prevádzkuje dva druhy posádok. Rýchla zdravotnícka pomoc má v posádke dvoch záchranárov, v prípade rýchlej lekárskej pomoci je v rámci nej aj lekár. Ak teda má váš manžel infarkt, treba volať číslo 155. Ak sa stanete svedkom ťažkej autonehody, vytočte radšej 112, pretože na pomoc príde nielen lekár, ale aj hasiči, najmä, ak treba vyslobodzovať zranených zo zdevastovaného auta. Privolanie pomoci nenahradí poskytnutie prvej pomoci. Je veľa náhlych stavov, kde laické poskytnutie pomoci môže zachrániť život postihnutého. “Stačí pár minút, počas ktorých namiesto prvej pomoci odídete hľadať najbližší telefón, aby ste privolali záchranku. Už to môže byť časová strata, ktorá vedie k strate života,” zdôrazňuje Viliam Dobiáš. Tak ako na poskytnutie prvej pomoci treba mať určité vedomosti, aj privolať špecializovanú pomoc správne treba vedieť. Telefonovať sa dá aj bez rozmyslu, ale operátorovi dlhšie potrvá zisťovanie potrebných údajov, a tak sa zdržiava aj výjazd k pacientovi.

Meno volajúceho a číslo telefónu. Na dispečingu, čiže v operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby, slúžia zdravotníci minimálne s maturitou zo zdravotníckej školy a s bohatou praxou na oddeleniach intenzívnej starostlivosti či v záchrannej službe. Pri telefonáte potrebujú zistiť tieto údaje:
Predstavte sa. Aj keď sa číslo vášho telefónu zobrazí v dispečingu na obrazovke, je vhodné a dôveryhodnejšie to urobiť. V prípade prerušenia hovoru a spätnom volaní vás môžu menovite oslovovať a zavolať vám môžu aj v prípade, ak zvonček pri bráne, kam práve dorazila sanitka, nefunguje.
Opíšte, čo sa vlastne stalo. Ešte pred zavolaním sa treba zamyslieť nad ťažkosťami. Sú naozaj také, že sa nezmiernia o niekoľko minút aj samy od seba?
Vymenujte skutočné príznaky, ktoré postihnutý reálne pociťuje – bez preháňania jeho ťažkostí. Zdravotníci sa často stretávajú so zneužívaním, zveličovaním závažnosti situácie. Ak sa dodatočne zistí, že stav postihnutého nebol ani zďaleka taký vážny, ostane záznam v počítači a v budúcnosti sa môžete stretnúť s nedôverou.
Dôležité je povedať nielen ulicu, ale aj názov mesta a obce (v rámci každého kraja sú totiž rovnaké niektoré názvy ulíc v rôznych mestách). Samozrejmosťou je číslo domu, poschodie, údaje o najbližšom výraznom orientačnom bode, pri dlhých uliciach najbližšia križovatka ciest. Niekedy sú v rámci vchodu dve schodištia, a tak údaj vpravo či vľavo môže zachrániť život. V rámci priemyselných zón alebo budov ďalej od hlavnej cesty pomôže, ak bude niekto čakať na hlavnej komunikácii, pri hlavnom vchode a podobne.
Pri nehodách medzi dvoma obcami je dobré vedieť, ku ktorej je to bližšie a v akom smere. Ak je meno pacienta iné ako menovka na domovom zvončeku a na dverách, nezabudnite to povedať. Ušetríte niekoľko minút pátrania. Ak to operátor chce podrobne vedieť, nemajte mu to za zlé. Tridsať sekúnd „zdržania“ pri spresňovaní adresy ušetrí posádke 5 minút hľadania a pacient dostane pomoc v konečnom dôsledku rýchlejšie. V menších obciach a pri rodinných domoch pomôže v noci rozsvietenie svetiel v oknách do ulice a pred vchodom.

Pohlavie a približný vek postihnutých
Údaje o počte postihnutých, ich pohlaví a približnom veku sú dôležité najmä vtedy, ak dôjde k hromadnej nehode, zranených je viacero a dispečing podľa predbežného odhadu situácie môže poslať naraz viac sanitných vozidiel. Pacienta v bezvedomí totiž môže ambulancia záchrannej služby prevážať len jedného, ale pacientov s poranením hornej končatiny v jednom vozidle dvoch až troch.
Podľa veku a pohlavia sa dispečeri orientujú aj pri niektorých príznakoch. Napríklad bezvedomie u malého dieťaťa je najpravdepodobnejšie pri kŕčoch z teploty, u mladých ľudí pri predávkovaní drogou. Inak sa postupuje pri bolestiach na hrudníku u mladého muža a inak u staršej ženy. Na základe veku a pohlavia sa posádka môže už cestou k vám pripraviť na najpravdepodobnejšiu alternatívu.
Niekedy sa dispečer pri rozhovore s volajúcim orientuje aj podľa liekov, ktoré postihnutý užíva, takisto podľa prekonaných chorôb liečených v nemocnici. Ale urgentnou situáciou môže byť aj postihnutý, ktorý má určité príznaky a zatiaľ žiadne lieky neužíva. Zdravotníci, hasiči a polícia sú navzájom v stálom spojení, takže ak nahlásite autonehodu s požiarom, automaticky sa na mieste stretnú všetky tri zložky na základe jedného telefonátu. Dôležité je nahlásiť druh nehody alebo ak ide o nezvyčajnú situáciu – osobu vo výške, zaklinenie, zasypanie a podobne.

 Zdroj: Jana Véghová, Pravda | 29.01.2009 13:00